Vedela to
Čakať som to čakala,
z krídel vážky som padala.
Ja som na ňu volala,
ona na koníčku sa hojdala.
Vysvetliť mi to nedala,
ja som nižšie padala.
Očí plačúce
a srdce kajúce.
Myšlienky v hlave rozbehli sa,
nechcela by som okúsiť z jej psa.
Nikdy si nevymýšľam
len veci prudko si namýšľam.
Padám z vavrínov,
hrám sa na mímov
Ako chudera
s hlavou sťa medzera.
Bolo to pre mňa dôležité,
rozmanité,
rozpačité,
a ešte hm...,
zistila som dôležitú vec,
ale jedno vedz,
nepatrím do ríše víl,
nemám na to toľko síl.
Rozpovedať príbeh by som začala,
k jednej by som sa vracala,
stále a stále dookola,
to snáď nechce nikto
počuť.